BISTRO PETITE PROVENCE

Petite Provence? Čudné Provensálsko   pridané 22.05.2010 13:20:
Na Hviezdoslavovom námestí 25 sa gastronómii zrejme príliš nedarí. Zabalili to tu Mama A Papa, nedarilo sa ani reštaurácii Robinson. Teraz tu otvorili BISTRO PETITE PROVENCE, onedlho má vedľa pribudnúť Le Club. Má byť náhradou za Medusu, ktorá skončila na Michalskej ulici.

Mesiac po otvorení nastal čas, aby sme navštívili Petite Provence a ochutnali jeho kuchyňu. Interiér je zariadený prísne v provensálskom vidieckom štýle - dominuje biela a krémová farba s patinou, mimochodom, v podobnom štýle bola zariadená aj Mama A Papa. Na rozdiel od svojej predchodkyne je interiér Petite Provence menej nóbl a viac rustikálny.

Pri zariaďovaní dbali na detaily, na príborníku nechýba debnička so sušenou levanduľou. Na prvý pohľad je zrejmé, že patina je umelá, napriek tomu interiér evokuje atmosféru malého provensálskeho hostinca. Aj keď nezodpovedanou otázkou zostáva, čo to robí na bratislavskej promenáde?

Petite Provence sme navštívili trikrát, takže sme toho ochutnali trochu viacej, ako obvykle. Z predjedál sme si dali Zapekané slimáky (6,90 €). Všetko by bolo v poriadku, keby nepozabudli, že na zapekané ulitníky z keramickej misky treba špeciálnu vidličku. Čajovou lyžičkou to ide fakt dosť ťažko.

Sklamaním pre nás bol Tatarský biftek s pečeným cesnakom a grilovanou bagetkou (7,90 €). Možno je to naša chyba, ale ako sme sa nedávno presvedčili v Paríži, Francúzi si pri príprave tartare vystačia len s dijonskou horčicou. Paríž nie je Provence, ale veľkosť porcie, ktorú sme dostali na stôl v Bratislave, bola vzhľadom na jej cenu Petite Larronnerie (malá zlodejina).

Prečítajte si celé hodnotenie na www.bratislavskenoviny.sk

kava v petite provence   pridané 28.06.2010 09:59:
Petite Provence som navstivila 25.6.t.r. v domneni, ze v prijemnom prostredi evokujucom francuzske bistro si dam dobru ale ozaj dobru kavu a kolacik. Vonku pred bistrom na terase bolo dovedna 10 hosti (neviem,kolko ich bolo vnutri, ani som po tom nepatrala). Casnik stal oprety o veraje dveri a trkotal s nejakou dobrou znamou. Dlhsi cas trvalo, kym prisla mlada casnicka. Poprosila som cappuccino a na moju otazku ake maju kolaciky (deklarovane v jedalnom listku, ze je moznost vyberu z niekolkych druhov) mi bolo povedane, ze maju uz len dva (v pracovny den o 14,15!). Vybrala som si teda jeden z dvoch ponukanych, bola to mousse chocolate (dobra). Vzapati mi doniesla obsluha kavu - ale namiesto cappuccina presso. Kava bola vyslovene zla - riedka, nevonava. Takze, sluzby slovenske, ceny provensalske. Najviac mi ale prekaza stary dobry slovensky zvyk, kedy zamestnanci nejakeho zariadenia velmi zivo a druzne debatuju so svojimi znamymi a v podstate ich nezaujima, co sa deje v podniku. ( Dalsi mlady muz z personalu sa bavil na terase pri stole s nejakou svojou kamoskou.) Da sa pochopit francuzska lezernost, ale toto bol slovensky nezaujem.